Inšpiračné zdroje pocházdajú z tetovania - z práce s povrchom, so živým médiom, jeho zraňovaním, hojením. Ako často zakryjeme vlastnú kožu, aby sme ju mohli vystavit. Tieto témy pretavuje do roznych prístupov v malbe, krehké farebné vrstvy vníma ako vrstvy kože. Konkrétny námet na plátne vedie dialóg s deštruktívnou štruktúrou, tá má zároveň ale funkciu ochrany, úkrytu, či oddelenia sa od okolitého sveta. Zmena mierky naznačuje niekoho, ku komu sme netradične blízko, napriek tomu obraz zostáva skrytý. Jediné priesečníky sdvoch realít sú práve miesta poranenia, odkiaľ farba vypadla.